Preskočiť na hlavný obsah

Aby mali plné zobáčiky

Tradičnou aktivitou, ktorou v zimných mesiacoch môžeme pomôcť vtáctvu, je ich prikrmovanie na kŕmidlách. Ak doň dávame vhodnú potravu, vtákom veľmi pomáhame. Odvďačia sa nám možnosťou pozorovať ich celkom zblízka.
„Základné otázky, súvisiace s kŕmením vtáctva sú – kedy, kde a čím. Ideálny čas na umiestnenie kŕmidla je polovica novembra. Vtákom určitý čas trvá, kým nový zdroj potravy objavia a začnú využívať. Ale potešia sa, aj keď im kŕmidlo postavíte v koncom januára. Ak máme možnosť voľby, radšej kŕmidlo umiestnime ďalej od veľkých presklených plôch, do ktorých by mohli naraziť“ približuje Michal Noga, ornitológ z mimovládnej organizácie SAOLA – ochrana prírody.
„Omnoho dôležitejšie ako umiestnenie, je obsah – teda potrava, ktorú vtákom ponúkame. Nie je správne používať kŕmidlo ako odpadkový kôš na kuchynské zvyšky. Makovník, slaninu, či chlieb vtáky síce skonzumujú, ale spôsobí im vážne zdravotné komplikácie a preto im tieto potraviny určite neponúkame. Nevhodný je tiež chlieb a pečivo. Najvhodnejším krmivom sú semená slnečnice a dnes už nie je problém zakúpiť celý rad rôznych zmesí určených pre zimné prikrmovanie vtáctva. Drozdy sa potešia jablkám, vítaným zdrojom energie sú orechy, či nesolený loj“ dopĺňa Noga.
Starostlivosť o kŕmidlo je nenáročná – v prípade väčšieho znečistenia, alebo prítomnosti starších zvyškov potravy ho stačí umyť, žiadnych nákaz sa báť nemusíme. Odmenou – okrem dobrého pocitu z toho, že sme operencom pomohli prežiť nepriaznivé zimné obdobie – nám je bezprostredná blízkosť inak plachých operencov.
„Vo februári po prvý raz organizujeme sčítanie vtáctva na kŕmidlách. Pri ňom počas jednej hodiny zisťujeme maximálny počet exemplárov jedného druhu. Táto akcia pravidelne prebieha v Nemecku, tento rok sa pridala i Česká republika. Cieľom sčítania je získať dáta o počte a o druhoch, ktoré kŕmidlá navštevujú, no zároveň spropagovať túto jednoduchú, účinnú a tradičnú zimnú aktivitu (nielen) ornitológov. Všetky informácie môžu záujemcovia nájsť na facebookovej stránke SAOLA – ochrana prírody“ uzatvára M. Noga.